|
|
|
|
Voľne stojaca budova mala bohato plasticky a farebne zdobené fasády s veľkými symetrickými oknami na prízemí, poschodí a s menšími okienkami v suteréne. Suterén kaštieľa s klenbami bol neomietnutý a slúžil skladovacím účelom. Niektoré miestnosti na prízemí mali maliarsku výzdobu s rastlinnými motívami na hrebienkoch klenby i po obvode portálov. Po obvode kaštieľa prebiehalo opevnenie obdĺžnikového tvaru s nárožnými vežami, ktoré boli opatrené strieľňami. Z vonkajšej strany ho lemovala vodná priekopa. Hlavný vstup s padacím mostom bol na južnej strane. Výstavba upevnenia bola ukončená v rokoch 1647-1648. V druhej polovici 18. storočia dochádza k poslednej barokovo-klasicistickej prestavbe kaštieľa. Dňešný výraz získali vonkajšie fasády, strecha a klenby na prvom poschodí. Vo vstupe do veže bola štuková výzdoba. V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia dochádza k postupnej degradácii objektu v dôsledku zmien funkcie. V kaštieli vznikajú dielne, telocvičňa, ateliéry. V 70-tych rokoch dochádza k asanácii opevnenia a objekt je tiež určený na asanáciu. Až zásahom pracovníkov pamiatkových orgánov sa podarilo kaštieľ zachrániť a začať s prípravou jeho pamiatkovej obnovy. Obnova renesančného kaštieľa trvala vyše 10 rokov. Verejnosti bol kaštieľ sprístupnený 17. apríla 1992. (podľa letáku Mestského kultúrneho strediska v Galante) |
|
Designed by Salamon (C)1997
webmaster@salamon.sk
enesančný kaštieľ patril najvýznamnejším uhorským šľachtickým rodom
Esterházyovcom. Bol postavený na prelome 16. a 17. storočia pred rokom
1609. Jeho pôvodná dvojtraktová dispozícia sa s menšími zmenami zachovala
až dodnes. Patrila k nej i štíhla veža nad hlavným vstupom presahujúca
kaštieľ, ukončená po obvode renesančnou atikou zakrývajúcou nízku členitú
strechu.
